Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov pre kresťanov z celého sveta. Každá krajina má svoje odlišné tradície, ale aj veľa zvykov spoločných. Dátum pripadá na nedeľu po prvom jarnom splne.
Česko
Veľkonočný pondelok v Česku sa nesie v duchu koledy. Muži si pletú vŕbové korbáče, ktorými šľahajú všetky dievčatá a ženy v okolí. Za to im ženy korbáčiky ozdobia stuhou a obdarujú maľovaným vajíčkom. Podľa legendy sa používa vŕba, ktorá žene zaručí plodnosť a novú silu.
V bytoch nechýba jarná dekorácia. Obývacie izby aj jedálne sú ozdobené vajíčkami, kvetmi a čerstvými vetvičkami tzv. mačičkami. Podáva sa mazanec alebo buchty z kysnutého cesta. Na stole nesmie chýbať baránok zo sladkého cesta.
Slovensko
Veľká noc na Slovensku sa v podstate od tých českých nelíši. Vajcia, koledníci aj korbáč je klasikou počas jarných sviatkov. Korbáč zvyčajne nazývajú ako korbáč. Na veľkonočnom jedálenskom stole nesmie chýbať upečený bochník čiže tvarohová páska. Jedná sa vlastne mazanec zo zemiakového cesta s kandizovaným ovocím a citrónovou kôrou.
Veľkonočné kolede sa na Slovensku najčastejšie hovorí šibačka, ktorú sprevádza básnička alebo veľkonočná riekanka. Podľa tradície sú na východe Slovenska dievčatá počkané studenou vodou, ktorá im má dodať novú silu.
Maďarsko
Dnes už skôr na dedinách alebo v malých maďarských mestách sú dodržiavané všetky tradície a zvyky. Často sa v Maďarsku organizujú ľudové slávnosti s folklórom. Koleda je podobná ako v ostatných slovanských krajinách, keď muži a chlapci chodia koledovať ženy a dievčatá. V Maďarsku sa ctí polievanie žien a dievčat vodou, ktorá im zaručí plodnosť.
Najčastejšie sa podáva tradičné pečené mäso a ako dezert buchty z kysnutého cesta. Svoje domovy zdobia vajíčkami aj čerstvými kvetmi a tzv. mačičkami.
Rumunsko
V Rumunsku sa sviatky naozaj dodržiavajú. Katolícka a protestantská Veľká noc sa riadi podľa gregoriánskeho kalendára, zatiaľ čo pravoslávna podľa juliánskeho. Počas sviatku sa konajú špeciálne bohoslužby. Gazdinky pečú tradičnú cozonáciu alebo pasca. Cozonac je vlastne sladký kysnutý chlieb. Pasca je tradičný rumunský veľkonočný okrúhly chlieb s citrónovou kôrou, vanilkou a hrozienkami. Obe pochutiny sú si veľmi podobné.
Vo štvrtok ženy farbia a maľujú vajcia. Tradične červená farba má napodobniť Kristovu krv. Dnes sa vajcia farbia do všetkých jarných farieb a používajú sa rôzne metódy. Maľované vajíčka sa v Rumunsku nazývajú OUA incondeiate.
Bulharsko
Bulharsko je mierne odlišné. Katolícka Veľká noc pripadá na rovnaký dátum ako u nás. Zatiaľ čo pravoslávne sú o týždeň neskôr, teda 24.4. Tradičným zvykom je zdobenie vajíčok vo štvrtok. Pri východe slnka by mala každá žena zafarbiť vajíčko na červeno. Červené vajcia by mala gazdiná schraňovať až do ďalších sviatkov jari. Vo štvrtok sa tiež pečú tradičné mazance čiže Kozunak.
K sviatkom v Bulharsku neodmysliteľne patria zdobené interiéry. Závesné vajíčka alebo čerstvé jarné kvety ozdobia obývaciu izbu aj predsieň. Vykúzlia jedinečnú jarnú atmosféru a vnesú do priestoru sviežosť.
Nemecko
Nemecká Veľká noc je spojená predovšetkým s návštevou príbuzných či priateľov. Výnimkou nie sú ani výlety do prírody. Koledníky s korbáčom budete v Nemecku hľadať márne. Sladkosti alebo maľované vajíčka deti hľadajú na záhradách, kam ich schovajú rodičia. Deťom tvrdia, že ich priniesli malí zajačikovia. Symbolom nemeckých Veľkej noci je práve zajac. Aj tu sa podáva mazanec, koláče alebo jahňacie či baranie mäso.
Rakúsko
Rakúska Veľká noc symbolizujú praclíky v tvare venčeka. Dodržujú tiež Zelený štvrtok, kedy musia zjesť alebo vypiť niečo zelené. Rakúšania tiež veria, že vajcia znesené na Zelený štvrtok prinášajú zdravie. V Rakúsku rovnako ako v Nemecku koledníkov s korbáčom nestretnete. Deťom sladkosti schovávajú rodičia na záhradu alebo do parku.